Dobrý deň. Chcem sa opýtať, chcem vydržať pozemok, ako sa posudzuje dobromyseľnosť ? Ďakujem.
Dobrý deň, vydržanie je v podstate právna forma prechodu vlastníctva na nadobúdateľa – fyzickú alebo právnickú osobu, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom veci a tým aj jej skutočným držiteľom. Účelom inštitútu vydržania je uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym stavom. Je úzko späté s držbou, konkrétne len s oprávnenou držbou, ktorá môže vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Zákon určuje predpoklady vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu. Ide o spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby (§ 134 ods. 2 OZ), dobrú vieru (dobromyseľnosť) vydržateľa, oprávnenú držbu (§ 134 ods. 1 OZ) a uplynutie vydržacej doby. Vlastníkom vydržaného pozemku sa držiteľ stáva okamihom, kedy splnil podmienky vydržania, ďalšie právne skutočnosti pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržateľom zákon nevyžaduje (Ro NS ČR z 27.4.1999, sp.zn. 2 Cdon 1134/1996). K posúdeniu dobromyseľnosti (dobrej viery držiteľa), na ktorú sa pýtate uvádzam nasledovné : vlastnícke právo môže vydržať len oprávnený držiteľ, teda len ten, kto s vecou nakladá ako so svojou a je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Občiansky zákonník vylučuje vydržanie v prípade zlej viery držiteľa. Hodnotenie dobrej viery ako základného ukazovateľa oprávnenej držby podľa § 130 OZ je vždy vecou individuálneho posúdenia a do úvahy treba vziať všetky okolnosti veci. Predovšetkým je potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená a vykonávaná. To, či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne. Ak dôjde k sporu, nestačí preto zamerať dokazovanie len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa (ZIV, s. 428 ods. 3). Dobrá viera musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnostikonkrétneho prípadu od každého subjektu práva vyžadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva. V zmysle Ro NS ČR z 9.11.2000, sp.zn. 22 Cdo 1253/1999, dobrá viera zaniká v okamihu, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec podľa práva patrí. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť daná u držiteľa od momentu, kedy vznikol stav oprávnenej držby (§ 131 OZ) a musí trvať nepretžite po celú dobu oprávnenej držby.
Dobrý deň, pokiaľ chce bezdetný poručiteľ zanechať majetok právnickej osobe, postačuje na identifikáciu v závete názov a sídlo, alebo je nevyhnutné uviesť aj IČO? A je právne nenapadnuteľné vyhotoviť závet v dvoch origináloch, z ktorých jeden bude uložený u poručiteľa a druhý zaslaný právnickej osobe, ktorá má dediť, resp. odovzdaný do úschovy u notára ? Vopred ďakujem za skorú odpoveď.
Dobrý deň, podľa ustanovenia § 477 Občianskeho zákonníka v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké. Za podstatné náležitosti každého závetu zákon považuje určenie dediča a určenie veľkosti podielov jednotlivých závetných dedičov. Závetným dedičom môže byť fyzická osoba, právnická osoba a štát. Právnická osoba môže byť dedičom, ak existuje v dobe smrti poručiteľa a má právnu subjektivitu. Osoba dediča musí byť v závete identifikovaná dostatočne určite, teda tak, aby v okamihu smrti poručiteľa nebola zameniteľná s inou osobou. Právnickú osobu teda treba vždy presne označiť, je vhodné uviesť vždy názov, sídlo a identifikačné číslo ( IČO ). Na otázku, či možno vyhotoviť závet v dvoch origináloch odpovedám áno v tom zmysle, že sa nespochybňuje automaticky platnosť závetu len preto, že je v dvoch vyhotoveniach, pokiaľ spĺňa inak zákonné náležitosti. Ak je už závet spísaný doma, je vhodné dať ho notárovi aspoň do úschovy, v tomto prípade však notár nezodpovedá za jeho obsah. Dovolím si však uviesť, že najlepšou a právne najistejšou formou závetu, ktorú náš právny poriadok umožňuje závetcovi zvoliť, je závet spísaný vo forme notárskej zápisnice. A nielen preto, že takýto závet spisuje notár, ktorý zodpovedá za správnosť jeho obsahových a formálnych náležitostí, ale aj preto, že takýto závet je ihneď zaregistrovaný do zbierky nevyhlásených závetov, evidovaných v Notárskom centrálnom registri závetov. Notársky centrálny register závetov zabezpečuje, že počas života ako aj po smrti poručiteľa sa závet nestratí a nebude zmenený jeho obsah (napr. niektorým z dedičov alebo treťou osobou ). Register závetov je neverejný, teda po registrácii závetu, do tohto registra nemôže nahliadnuť nikto, okrem poručiteľa. Je dôležité uviesť, že závetca môže závet kedykoľvek zrušiť tým, že zriadi nový závet,odvolá závet alebo ho zničí.