Dobrý deň, vydržanie je v podstate právna forma prechodu vlastníctva na nadobúdateľa – fyzickú alebo právnickú osobu, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom veci a tým aj jej skutočným držiteľom. Účelom inštitútu vydržania je uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym stavom. Je úzko späté s držbou, konkrétne len s oprávnenou držbou, ktorá môže vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Zákon určuje predpoklady vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu. Ide o spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby (§ 134 ods. 2 OZ), dobrú vieru (dobromyseľnosť) vydržateľa, oprávnenú držbu (§ 134 ods. 1 OZ) a uplynutie vydržacej doby. Vlastníkom vydržaného pozemku sa držiteľ stáva okamihom, kedy splnil podmienky vydržania, ďalšie právne skutočnosti pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržateľom zákon nevyžaduje (Ro NS ČR z 27.4.1999, sp.zn. 2 Cdon 1134/1996). K posúdeniu dobromyseľnosti (dobrej viery držiteľa), na ktorú sa pýtate uvádzam nasledovné : vlastnícke právo môže vydržať len oprávnený držiteľ, teda len ten, kto s vecou nakladá ako so svojou a je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Občiansky zákonník vylučuje vydržanie v prípade zlej viery držiteľa. Hodnotenie dobrej viery ako základného ukazovateľa oprávnenej držby podľa § 130 OZ je vždy vecou individuálneho posúdenia a do úvahy treba vziať všetky okolnosti veci. Predovšetkým je potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená a vykonávaná. To, či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne. Ak dôjde k sporu, nestačí preto zamerať dokazovanie len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa (ZIV, s. 428 ods. 3). Dobrá viera musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnostikonkrétneho prípadu od každého subjektu práva vyžadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva. V zmysle Ro NS ČR z 9.11.2000, sp.zn. 22 Cdo 1253/1999, dobrá viera zaniká v okamihu, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec podľa práva patrí. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť daná u držiteľa od momentu, kedy vznikol stav oprávnenej držby (§ 131 OZ) a musí trvať nepretžite po celú dobu oprávnenej držby.
